Apartmány ku krátkodobému prenájmu v Prahe
E-apartment Prague
+420 603 99 1234

O Prahe

Praha je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 286 008 obyvateľov (2010), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6 977 km² až 1 941 803 obyvateľov (2004). Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karolovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok. Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcovami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 - 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.

Praha

Jazyk
Oficiálny úradný jazyk v Českej Republice je čeština, väčšina ľudí sa dohovorí aj po anglicky lebo po nemecky.

Mena, platenie
Oficiálnou menou v Českej Republice je je česká koruna (Kč, CZK). Mince jsou 1 Kč, 2 Kč, 5 Kč, 10 Kč, 20 Kč a 50 Kč, bankovky 100 Kč, 200 Kč, 500 Kč, 1000 Kč, 2000 Kč a 5000 Kč.
Výmena - niekedy je možné mimo Kč platiť eurom, väčšinou je výhodnejšie najskôr si vymeniť a pote platiť v Kč. Peniaze si možno zameniť v hoteli, v banke alebo v zmenárňach, Ktoré sú otvorené denne. Väčšinou zaplatíte malý poplatok za výmenu peňazí. Nikdy nemeňte však peniaze na ulici!!!
Kreditné karty - namiesto hotovosti môžete použiť tiež medzinárodné kreditné karty (VISA, Mastercard, AMEX). V centre Prahy väčšina obchodov akceptuje platbu kreditnými kartami.

 

Mena, platenie

Doprava
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (IDS). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Taxi v Prahe - maximálne ceny prepravy taxi po hlavnom meste Prahe: cesta po Prahe 28, - Kč / 1 km, Nástupná sadzba 40, - Kč, Čakanie 5, - Kč / 1 min 

 

.

 

Doprava

Parkovanie v Prahe
Oblasti plateného parkovanie v Prahe sú rozdelené do 3 parkovacích zon:
Oranžová zóna - maximálna doba stani 2 hodiny. Ceny cca 40, - Kč za 1 hodinu, ostatné údaje sú uvedené na parkovacích automatoch.
Fialová zóna - parkovanie rezidentov, abonentov, majiteľov nehnuteľností, tak i návštevníkov. Bez obmedzenia tu môžu parkovať iba ľudia s platným parkovacím oprávnením a pre ostatných sa maximálna doba státia 24 hodín.
Modrá zóna - dlhodobé stánie. Je určené výhradne pre obyvatelov tu bývajúcich alebo pre firmy so sídlom v danom obvode. Parkovať tu môžu iba vozidla označená parkovací kartou.
Strážená parkoviska a garáže - ceny parkovanie sa pohybujú od 500 Kč - 800 Kč / 24 hodin.
Parkoviská and Ride (P + R) zaparkuj a jed ďalej mestskou hromadnou dopravou. Odpadnú tak problémy sa zaparkovaním automobilom v meste. Parkoviska sú strážená za poplatok po celú dobu parkovanie. Záchytná Parkoviska P + R sú pri stanici metra.

Pražské památky
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO. Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe. V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

Pražský hrad je najvýznamnejšia stavebná pamiatka Prahy i celej Českej republiky, sídlo prezidenta ČR, najznámejšia a najcharakteristickejšia dominanta hlavného mesta Česka. Nachádza sa na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany. Táto popredná národná kultúrna pamiatka Českej republiky je priamym stelesnením politických a kultúrnych dejín českého (i československého) štátu od počiatkov budovania ústredného kmeňového kniežacieho hradiska na prelome 9. a 10. storočia až do súčasnosti. Od počiatku svojej existencie bol budovaný ako výstavné ústredné sídlo panovníckej moci. Na tisícročnom budovaní tohto veľkolepého architektonického súboru zanechali znaky slohové epochy a pečate popredné osobnosti českého a európskeho staviteľstva.

Pražský hrad

Karlov most - most sa pôvodne nazýval len Kamenný alebo Pražský most. Meno Karolov most získal až v roku 1870. Nahradil predchádzajúci Juditin most, strhnutý na jar v roku 1342 z 2/3 topiacim sa ľadom. Jeho výstavba sa začala v roku 1357 pod záštitou kráľa Karola IV. a bola dokončená v roku 1400. Hneď po otvorení sa most stal živou mestskou tepnou - okrem toho, že spájal oba brehy Vltavy, taktiež sa na ňom živo obchodovalo, prechádzali cez neho korunovačné sprievody a taktiež sa na ňom uskutočňovali rytierske turnaje.Karolov most bol až do roku 1841 jediným mostom cez Vltavu v Prahe, a bol tiež jediným spojovacím bodom (okrem prievozníkov) medzi Starým Mestom, Pražským hradom a inými štvrťami. Praha sa stala i vďaka kamennému mostu významnou zastávkou na obchodných cestách medzi východnou a západnou Európou. Počas panovania českého kráľa Jiřího z Poděbrad most zmenil svoju podobu. V roku 1464 bola vznikla vyššia z malostranských veží a vedľa už existujúceho kríža a Božích múk pribudli na moste prvé sochy a súsošia (jazdecká socha Jiřího z Poděbrad a socha Spravodlivosti a plastika českého leva). V 17. a najmä 18. storočí tak most získal svoj osobitý vzhľad, ktorý bol dopĺňaný novými a novými plastikami na mohutných podstavcoch, ktoré však zároveň ovplyvňovali aj statiku mosta.V roku 1822 zanikli obchodíky na malostranskej strane a v rokoch 1834 - 1835 vznikol chodník pre chodcov z liatinových dosiek a v roku 1844 boli tiež prerobené schody vedúce na most a v rokoch 1874 - 1883 boli počas rekonštrukcie mostných veží položené na most koľajnice pre konskú železnicu. Po povodni v roku 1890 hrozilo, že charakter a vzhľad mostu budú zmenené, no vďaka zásahu architekta Josefa Hlávku sa pri opravách nadalej dbalo na zachovanie pôvodnej podoby mosta.

Karlov most

Staromestské námestie - Už v 11. storočí sa tu nachádzalo trhovisko s pravidelne sa konajúcimi trhmi; jeho význam postupne narastal do rozmerov toho najvýznamnejšieho v krajine. Konali sa tu aj významné udalosti - došlo tu k vzbure ľudí po poprave Jana Želivského aj k ďalšej poprave 27 českých pánov v roku 1621. Význam námestia klesol spolu s významom mesta až po presune hlavného mesta štátu do Viedne. V 19. storočí došlo k prvej významnej zmene po dlhom čase; vznikla novogotická prístavba Staromestskej radnice a vznikla tu električková trať. Manifestovalo sa tu za zavedenie rovného hlasovacieho práva i za vyhlásenie nezávislosti od Rakúska v roku 1918. V tomto období tu bol odstránený aj mariánsky stĺp z roku 1650. Na konci 2. svetovej vojny radnica vyhorela a odkryla sa tak zadná strana niektorých domov. Klement Gottwald tu vyhlásil svoj veľmi známy prejav Právě jsem se vrátil z Hradu..., čím de facto začal obdobie komunistickej vlády v bývalom Česko-Slovensku. V povojnovom období neuspel žiadny plán obnovy radnice, zrušila sa tu ale v roku 1966 električková trať a námestie sa zmenilo na Pešiu zónu (od roku 1962 je navyše Národnou kultúrnou pamiatkou). V súvislosti s rekonštrukciou medzi rokmi 1987 a 1988 bolo kompletne nanovo vydláždené. V 90. rokoch sa stalo veľmi významnou turistickou atrakciou Prahy, hlavne vďaka orloju. Na Vianoce a Veľkú noc sú tu umiestnené stánky, ktoré majú pripomínať stredoveké trhy. Najznámejšie je
Staromestský orloj alebo Pražský orloj je stredoveký orloj umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe. Orloju uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami. Pohon orloja, hodín, astrolábu, kalendárnej tabule, apoštolov a sprievodných pohybov sôch je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami.

Staromestské námestie a Staromestský orloj

Malá Strana - (pôvodne Menšie mesto Pražské) je historické mesto, mestská štvrť a katastrálne územie rozkladajúce sa v centre Prahy na ľavom brehu Vltavy. Je to jedna z najstarších a najpôsobivejších častí Prahy. Táto oblasť bola, vďaka svojej pozícii v podhradí sídla českých kniežat, osídlená už v 10. storočí a na mesto bola povýšená v roku 1257 Přemyslom Otakarom II. Na Malej Strane žilo mnoho význačných umelcov, vedcov i politikov (Jan Werich, Jozef Dobrovský, Joachim Barrande a i.), ďalší z rodákov - Jan Neruda - jej dokonca zasvätil svoje známe Malostranské poviedky, ktoré farbisto opisujú život v tejto štvrti v 19. storočí. Malá Strana obsahuje veľké množstvo pozoruhodných stavieb i ďalších zaujímavých miest - napr. oblasť Kampy s riečkou Čertovkou, Malostranské námestie s kostolom sv. Mikuláša, Maltézske námestie, Újezd s lanovou dráhou na Petřín, Štefánikovu hvezdáreň a Petřínsku rozhľadňu či veľký komplex záhrad (Kinského záhrada, Petřínske sady, Schönbornská záhrada, a i.). Práve vďaka nim a vrchu Petřín, ktorý ich zviditeľňuje, pôsobí Malá Strana ako zelená oáza uprostred mesta. Na Malej Strane v súčasnosti sídli Parlament ČR - Poslanecká snemovňa, Senát, pre mimopražských poslancov potom poslanecká ubytovňa. Z ministerstiev tu môžeme nájsť napríklad Ministerstvo financií ČR, a súvisiace budovy využívané politickými stranami, veľvyslanectvami a tiež hotely s reštauráciami. Z kedysi veľmi osobitej štvrte sa tak rýchlo vytráca pôvodný, toľko cenený genius loci.

Kampa

Židovská štvrť - Josefov - Do roku 1850 sa Josefov nazýval Židovské mesto. V roku 1850 bol potom Josefov na základe nového dočasného obecného zákonníka pričlenený k Prahe ako jej piata časť a získal súčasný názov. Je pomenovaný po Jozefovi II., synovi Márie Terézie, ktorý sa v roku 1781 vydaním tolerančného patentu zaslúžil o zrovnoprávnenie židovského obyvateľstva. Predtým sa Židovskému mestu hovorilo Židovské geto.

Židovská štvrť - Josefov

Národné divadlo - (čes. Národní divadlo) v Prahe je divadlo v Českej republike. Novorenesančná budova divadla od Josefa Zítka je jednou z najvýznamnejších stavieb v krajine z hľadiska národnokultúrneho, historického a rovnako u hľadiska čisto architektonického.

Národné divadlo

Václavské námestie - je hlavná pražská tepna, stredisko obchodného aj spoločenského života. Je dlhé 750 metrov a široké 60 metrov. Václavské námestie bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. Je to tradičné miesto demonštrácií, osláv a iných masových zhromaždení. Založil ho Karol IV. v roku 1348 ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením. Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta, a keďže v hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, ujal sa názov Konský trh. Už od roku 1362 sa tu konali výročné trhy, obchodovalo sa tu s látkymi, zbraňami ale aj s obilím. V roku 1786 sa v dolnej časti námestia vybudovalo drevené divadlo, nazývané Bouda. Tri roky tu hrali české hry. Boudu zbúrali ako aj obidve brány-staromestskú Havelskú a novomestskú Konskú. V roku 1879 bola prenesená kamenná socha sv. Václava z roku 1860 na Vyšehrad. Námestie bolo vydláždené až koncom 18. storočia. V roku 1848 sa zmenil názov na Václavské námestie, autorom bol Karel Havlíček Borovský. V roku 1875 sa priestranstvo obohatilo radmi líp, ale už v roku 1884 museli ustúpiť konskej dráhe. Prvé elektrické lampy sa na námestí rozožiarili v roku 1894 a koňka bola nahradená elektrickou dráhou. V súčasnosti električky námestie len pretínajú.

Václavské námestie

Tancujúci dom - inak také Ginger and Fred, sa nachádza v Prahe, vytvoril ho americký architekt Frank Gehry spolu s českým architektom Vladom Milunićom. Stojí na nároží Jiráskovho námestia a Rašinovského nábrežia. Je príkladom dekonštruktívnej architektúry.

Tancujúci dom

Novomestská radnica - (čes. Novoměstská radnice) je budova ležiaca na rohu Vodičkovej ulice a severného priečelia Karlovho námestia v Prahe 2, patrí k najvýznamnejším stavbám na Novom Meste pražskom, ktoré boli vybudované v čase Karola IV. Prianím Karla IV. bolo, aby sa Karlovo námestie (vtedy Dobytčí trh), stalo nielen významným obchodným strediskom, ale aj dôstojným náprotivkom námestia Staromestského. To bol tiež dôvod, prečo Novomestská radnica mala vynikať výstavnosťou.

Novomestská radnica

Vyšehrad - je historické opevnenie na skale nad pravým brehom rieky Vltavy v Prahe ležiace v rovnomennej mestskej časti. Viaže sa k nemu celý rad povestí zo začiatkov českých dejín. Vyšehrad vznikol ako kniežacie hradisko v druhej polovici 10. storočia. Koncom 11. storočia tu ako jediný český panovník sídlil prvý český kráľ Vratislav I. Pri kostole sv. Petra a Pavla bola zriadená kapitula. Neskôr sa stal predovšetkým pevnosťou, strážiacou od juhu Prahu, rozsiahlo barokovo prebudovanú v 2. polovici 17. storočia. Od 15. storočia do 19. storočia bol Vyšehrad s podhradím aj samosprávnym mestom, do roku 1848 podriadeným vyšehradskej kapitule a pripojeným k Prahe v roku 1883. V tom istom období došlo k pretvoreniu cintorína pri kostole sv. Petra a Pavla na pohrebisko zaslúžilých českých osobností so Slavínom. Od roku 1962 je vyšehradský areál upravený na sad národnou kultúrnou památkou.

Vyšehrad

Obecný dom - (pôvodným názvom Reprezentační dům hlavního města Prahy) je jedna z najznámejších secesných stavieb v Prahe s novorenesančnými prvkami stojaca na námestí Republiky, v susedstve Prašnej brány oproti domu U Hybernov. Slúži najmä reprezentačným účelom.

Obecný dom

Prašná brána - je neskoro gotická stavba na rozhraní ulice Na Příkopě a námestí Republiky vedľa Obecného domu naproti domu U Hybernů. Ide o jeden zo symbolov Prahy.

Prašná brána

Trojský zámek - (známe tiež žako Trójsky zámok) je baroková stavba v pražskej mestskej časti Troja. Stojí v bezprostrednej blízkosti Vltavy a v jeho areáli sa nachádza niekoľko hospodárskych stavieb, Vrátane koniarne, Take vinotéka, inšpirovaná priľahlou vinicou svätej Kláry.

Trójsky zámok